Dnes je to presne rok odvtedy, ako rieku Hron postihol masívny úhyn rýb v úseku od Budče po Dolnú Ždaňu.
V skorých ranných hodinách v pondelok 26.07.2021 upozornili športoví rybári na dusiace sa ryby na Jalnej. Po preverení informácií sa do obce Trnavá Hora a Jalná začali schádzať rybári aj nerybári a neveriacky pozerali na tisíce udusených rýb všetkých druhov a veľkostí.
Voda mala zvláštne tmavé sfarbenie, bola nepriehľadná a po okolí sa z nej šíril štipľavý zápach.
Po ohlásení tejto udalosti Slovenskej inšpekcii životného prostredia a Polícii SR sa v pomerne krátkom čase podarilo zistiť, že do Hrona uniklo značné množstvo digestátu z bioplynovej stanice v Budči.
V priebehu troch dní sa rybárom podarilo vyzbierať takmer 6 ton uhynutých rýb, nepomerne väčšie množstvo sa však nepodarilo vyzbierať kvôli neprístupnému terénu na brehoch Hrona. Škody však boli obrovského rozsahu. Najviac uhynutých rýb tvorili podustvy, mreny, jalce, ale aj kapry, šťuky, zubáče a asi najsmutnejší pohľad bol na mŕtve hlavátky.
Zhrnutie
Rok ubehol akosi rýchlo, rýchlejšie asi ako sme čakali. Však sme čakali a stále čakáme, len nikto nevie, netuší či sa dočkáme, vlastne ani nevieme, čo máme čakať. Keďže kompetentné inštitúcie ako MŽP, ŠOP a ochranári sa k nám zachovali macošsky a nechali nás v tom samých!
Akurát čoraz populárnejší minister životného prostredia zorganizoval po dvoch týždňoch tlačovku, na ktorej nasľuboval hory – doly. Výsledkom je NIČ, do dnešného dňa sú jediní ľudia, ktorí do rieky vracajú život, samotní rybári.
Niet sa čo čudovať, veď pokiaľ nejde o kauzu, z ktorej sa dá vydobyť nejaký politický, alebo finančný kapitál, tak to nikoho nezaujíma. No pokiaľ by išlo o medvedíky, alebo kormorány, to by boli “iné tanečky”!
Ich arogantný a ignorantský prístup trvá už rok! Napriek nespočetným snahám dozvedieť sa akúkoľvek relevantnú informáciu v akom štádiu je daná kauza, nielen, že sme sa nič nedozvedeli, ale ani len za odpoveď sme im nestáli. Pravdepodobne sú zaneprázdnení prerozdeľovaním nemalého balíka financií na (ne)zmysluplné, životne dôležité projekty neziskových organizácií, pôsobiacich pod rúškom ochrany prírody. Veď im ide predsa o ochranu, len sa obávam, že ide o ochranu vlastných záujmov a nie o ochranu prírody! A na záchranu, ochranu, obnovu a zachovanie života v nejakej rieke im už neostáva, čas, chuť a ani vôľa. Veď rieka tečie a koho už zaujíma či je v nej nejaký život?! No kompetentných a pseudoochranárov určite nie!
No máme na Slovensku aj ochranárov, ktorí sú odborne zdatní, so zdravým rozumom, robia veci so srdcom a nadšením a hlavne robia to pre ochranu prírody a nie pre svoje ego alebo plné vrecká. A nie je ich málo. Žiaľ, sú umlčaní a prekričaní veľkohubými pseudoochranármi. Sú prevalcovaní tak, ako celá spoločnosť lavínou klamstiev a poloprávd šírenou vtáčkarskou lobby, ekoteroristami a im podobnými.
Hoci už od začiatku bol jasný pôvodca znečistenia, majiteľ dotknutej bioplynovej stanice sa nezmohol ani na telefonát, kde by aspoň vyjadril ľútosť nad tým, čo sa stalo. Slušnosť uňho zrejme absentuje. Nepadlo ani len slovo mrzí nás to. Však v cudzom štáte si môžem robiť čo chcem, lebo nie majiteľ za to môže, ale jeho spoločnosť.
Nebyť pár obetavých ľudí, spoločností a organizácií, ostal by ,,náš“ HRON na to všetko sám. Preto by sme chceli vyjadriť opätovnú vďaku spoločnostiam a jednotlivým darcom “Obnovy života v rieke Hron”.
